Nadja Grbić je lingvistka, slavistka a držiteľka doktorátu zo sociolingvistiky. Počas štúdia pracovala na výskume multilingvalizmu v ranom detstve. V roku 1989 sa zamestnala ako odborná asistentka na Katedre translatológie Univerzity v Grazi a v roku 1994 získala postavenie vedeckej pracovníčky. Do dnešného dňa má na konte dvanásť národných a medzinárodných vedeckovýskumných projektov v hodnote 1,6 milióna eur, ktoré sa okrem iného týkali tlmočenia a lexikografie posunkovej reči. Na katedre translatológie vytvorila a založila prvý denný študijný program pre tlmočníkov posunkovej reči, a to v čase, keď podobné programy vo všeobecnosti existovali len na katedrách so zameraním na lingvistiku, sociálnu prácu či zdravotníctvo.

V roku 2017 obhájila v odbore translatológia docentúru, pričom jej habilitačná práca sa zameriavala na históriu tlmočenia posunkovej reči v Rakúsku a skúmala, ako toto povolanie vzniklo a vyvíjalo sa. Navrhla nový model profesionalizácie a typológiu tlmočníckych podujatí, pričom zmapovala profesionálnu aj neprofesionálnu prax. Predmetmi jej výskumu doteraz boli: rodová problematika v preklade, formovanie literatúry európskeho juhovýchodu prostredníctvom prekladov v období romantizmu a v povojnovej Juhoslávii, koncept kvality tlmočenia, hraničné stratégie práce s tlmočením posunkovej reči, komunitárne tlmočenie, profesionálne versus amatérske tlmočenie, história vedy o preklade a tlmočení a scientometria, ktorá u nej v poslednom čase podnietila záujem o konštruktívnu povahu konceptu prekladu/tlmočenia v rôznych disciplínach. Do roku 2012 bola recenzentkou časopisu Translation Studies, ktorý vydáva Routledge a jeho editorkami sú Kate Sturge a Michaela Wolf. Ako spolueditorka sa podieľala na publikácii Routledge Encyclopedia of Interpreting Studies. Nadja Grbić sa okrem vedy venuje aj prekladu z bosniančiny, chorvátčiny a srbčiny do nemčiny. V súčasnosti na Univerzite v Grazi vedie Katedru translatológie.

 

Keynote speech:

“The rigid, the fuzzy, and the flexible”[1]

Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age

In recent times, homo faber has been particularly challenged by globalization and rapid advances in digitalization and artificial intelligence. The consequences of the technology-induced “translation revolution” (Cronin 2013) are far-reaching and the covid-19 pandemic has taken us even further down this road. Although translation and interpreting have become the “key infrastructure for global communication” (Bielsa 2005:139), social conditions surrounding these tasks are often obscured and the human aspect is readily neglected (ibid.).

However, technological change also opens up new opportunities for our discipline to work proactively towards bringing the human factor of interpreting to the fore. In my presentation, I will use “human” as a prism and begin by looking at the history of interpreting studies to show how we have fostered the “abstract anonymity” (Pym 1998) of the interpreter. I will demonstrate how individual interpreters have been reduced to a set of typical characteristics of the profession through a rigid concept of ‘profession’, depicting ideal practitioners deprived of individuality and emotionality. In response, I will try to explore alternative epistemological and methodological ways which might help us to better understand the experiences lived by interpreters as active subjects in different spatio-temporal contexts. These include an unbiased view of the heterogeneity and hybridity of interpreting activities, an openness to take lesser researched ‘human’ concepts into consideration, such as empathy, understanding, or trust, as integral parts of the interpreter’s agency, as well as focusing more on relations between agents and negotiation processes in the multiverse of interpreting phenomena.

 

References

Bielsa, Esperança (2005) Globalisation and Translation: A Theoretical Approach. Language and Intercultural Communication 5:2, 131–144.

Cronin, Michael (2013) Translation in the Digital Age. London & New York: Routledge.

Pym, Anthony (1998) Method in Translation History. Manchester: St. Jerome.

Zerubavel, Eviatar (1995) The Rigid, the Fuzzy, and the Flexible: Notes on the Mental Sculpting of Aca­demic Identity. Social Research 62:4, 1093–1106.

 

[1] Zerubavel (1995).