Viralita a izolácia v období prehlbujúcich sa rozdielov

O konferencii

Ciele konferencie

TIC 2023 chce ako tretie podujatie v sérii poskytnúť platformu pre (trans/post)disciplinárne diskusie o preklade a tlmočení ako o nástrojoch, tak aj o kritických a aktivistických metódach, ktoré formujú globálnu a lokálnu súčasnosť vo veku digitálnej kolonizácie.

Dlhodobé sledovanie putovania akéhokoľvek objektu často prekvapuje vzdialenosťou a cestami, ktoré prejde, a vplyvom, ktorý má na nové miesta. Na skúmanie takýchto trajektórií sa často zameriava výskum v rámci prekladu a tlmočenia (TIS), najmä ak je sociologicky orientovaný.[1] Rýchlosť, akou sa v súčasnosti správy dostávajú k divákom, je však taká nevídaná, že tento fenomén si v roku 1999 vyžiadal nový význam slova virálny. O dve desaťročia neskôr v dôsledku pandémie, ktorá otriasla svetom, táto lexéma získala späť časť svojho pôvodného významu. Obnovené spojenie dvoch významov slova vírusový či virálny v kognitívnom priestore priestore vágne smeruje k spoločnému menovateľovi, ktorý sa za oboma výrazmi skrýva: agresívne šírenie informácie ako vírusu a šírenie mikróbu. Vplyv každého fyzického a virtuálneho podnetu, ktorému sa z akéhokoľvek dôvodu podarí získať počiatočný impulz, prudko zosilňuje globálna prepojenosť. V krízových momentoch je rýchly prístup k informáciám a zabezpečenie komunikácie pre všetkých nepochybne najvyššou prioritou a moderné technológie v tomto procese zohrávajú kľúčovú – a pozitívnu – úlohu. Digitálnu kolonizáciu však sprevádza množstvo zatiaľ nevyriešených problémov. Nedostatky opatrení, ktoré by viedli k účinnému uplatňovaniu etického správania, či už ide o interakciu medzi človekom a strojom, ako aj o predátorské a škodlivé správanie vyskytujúce sa v online prostredí, sa celosvetovo zviditeľnili v dôsledku takých udalostí a procesov, ako boli voľby v USA v roku 2016, hnutia proti očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a informačná vojna s využitím veľkých online komunikačných platforiem.

V týchto manipulačných praktikách zohrávajú kľúčovú úlohu pokročilé digitálne technológie, najmä rýchlo sa rozvíjajúca umelá inteligencia (UI), ktorá čerpá z veľkých súborov údajov. Jednou z oblastí, v ktorej UI zaznamenala v posledných rokoch obrovský pokrok, je spracovanie prirodzeného jazyka, ktoré je dnes schopné generovať syntetické texty často na nerozoznanie od výsledkov vytvorených človekom. Algoritmy, ktoré riadia, s akým obsahom a ideológiou sa stretávame na internete, výrazne formujú naše chápanie sveta. Bleskovo rýchle šírenie informácií aj v dôsledku botov a strojového prekladu však nevedie k vytvoreniu spoločnej reality, ktorá je pre všetkých rovnaká. Online skúsenosti poháňané umelou inteligenciou očividne vedú k ideologickej izolácii prostredníctvom tzv. ozvenových komnát (angl. echo chamber) a bublín filtrov (angl. filter bubbles) a ku kopírovaniu a prehlbovaniu offline sociálnych a ekonomických rozdielov.[2]

Digitálne technológie rýchlo kolonizujú všetky sféry života, takže je nevyhnutné, aby ľudia, ktorí vytvárajú poznatky a zabezpečujú výmenu informácií – výskumníci v oblasti prekladu a tlmočenia, pedagógovia a aktívni prekladatelia a tlmočníci – brali tieto okolnosti do úvahy. Jednou z takýchto sfér je rastúci podiel strojového prekladu, ktorý si od vzdelávacích inštitúcií vyžaduje nielen upravenie vzdelávacích materiálov, ale aj kritickú reflexiu a účasť výskumníkov a profesionálov v oblasti prekladateľstva a tlmočníctva na etickom zdokonaľovaní nástrojov, keďže jazyk, ktorý umelá inteligencia vytvára, je často neobjektívny a neinkluzívny.[3]

TIC 2023 chce z rastúcich sociálnych, ekonomických a ideologických rozdielov, ktoré sprevádzajú a uľahčujú prúd informácií, urobiť základ pre kritické a akademické diskusie. Privítame príspevky zaoberajúce sa akýmikoľvek aspektmi prekladu a tlmočenia v dobe, keď také záležitosti, ako priepasť v povedomí o algoritmoch alebo neschopnosť digitálnych asistentov zohľadniť rôznorodosť, nie sú otázkami vyhradenými výlučne na skúmanie v špecializovaných oblastiach, ale sú súčasťou nášho každodenného života.[4]

Poznámky

[1] Porov., napr. Gentzler, E. 2017. Translation and Rewriting in the Age of Post-Translation Studies. Oxon: Routledge; Gouanvic, J.-M. 1999. Sociologie de la traduction. Arras: Artois Presses Université; Leffler, Y., ed. 2019. Swedish Women’s Writing on Export. Kållered: LIR.skrifter.

[2] Yuxuan H. et al. 2022. “AI Facilitated Isolations?” Proceedings of the Thirty-First International Joint Conference on Artificial Intelligence AI for Good, 5080-5086. https://doi.org/10.24963/ijcai.2022/705; van Deursen, A. JAM and J. AGM van Dijk. 2014. “The digital divide shifts to differences in usage.” New media & society 16 (3): 507-526.

[3] Bender, E. M. et al. 2021. “On the dangers of stochastic parrots: can language models be too big?” In: Conference on Fairness, Accountability, and Transparency. ACM, New York, USA, 610-623; Tomalin, M. et al. 2021. The practical ethics of bias reduction in machine translation. Ethics in Infofrmation Technology 23, 419-433.

[4] Gran, A.-B. et al. 2022. “To be or not to be algorithm aware: a question of a new digital divide?” Information, Communication & Society 24 (12): 1779-1796.

 

Výzva na predkladanie príspevkov a jazyky konferencie:

Konferencia bude prebiehať po anglicky a slovensky. Pokiaľ chcete svoj príspevok prezentovať v nemčine, španielčine, francúzštine alebo ruštine, uveďte to v abstrakte. Vzhľadom na možnosť následného publikovania sa však odporúča angličtina. Všetky abstrakty musia byť v angličtine.

Termín na odovzdanie abstraktu je do 30. marca 2023. Svoj abstrakt (200 – 300 slov v angličtine) pošlite na adresu registration@tic-conference.eu. Všetky abstrakty budú dvojfázovo overované členmi vedeckej rady.

Oznámenie o prijatí: 15. máj 2023.

Štandardný konferenčný poplatok je 150 eur. Pri skorej registrácii (do 31. mája) je poplatok 100 eur. Registračný poplatok pre doktorandov je 100 eur a pri skorej registrácii (do 31. mája) platia doktorandi 80 eur. Účastníci z Ukrajiny majú prístup ku konferencii zdarma.

 

Vybrané témy konferencie TIC 2023:

Preklad a tlmočenie ako budovatelia hraníc a mostov

Viralita – príležitosť a výzva pre svet prekladu a tlmočenia

Prístup a inklúzia – komunikačné návrhy pre všetkých

Kreativita v rámci spolupráce človek-stroj v kontexte súčasných pokrokov v technológiách, experimentálnej literatúre a preklade a tlmočení

Vyjednávanie medzi zónami prekladu/tlmočenia

Aktivizmus a manipulácia: smerovanie k objektívnym postupom založeným na vedomostiach v činnosti prekladateľstva a tlmočníctva

Politická motivácia na stanovenie počiatočnej normy v prekladových/tlmočníckych projektoch

Jazyková hostilita a hospitalita ako rozhodujúci faktor na zaradenie utečencov v nových spoločnostiach

Teória sociálnej reprezentácie ako nástroj na odmeranie postavenia a verejnej mienky o prekladateľoch

Viditeľnosť a sociálna zodpovednosť prekladateľov a tlmočníkov

Izolácia a rezervovanosť – budúcnosť pre novú generáciu prekladateľov a tlmočníkov?

Spravodlivosť v konverzácii o histórii prekladu

Generačný a technologický obrat v translatológii a tlmočníctve

Prekladateľ a tlmočník v post-pandemickom svete

Preklad a propaganda

Umelecký prekladateľ ako posteditor?

Rôzne podoby spoločenskovedného textu v kultúre

Organizátori

 Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovensko

Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovensko

Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovensko

Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Slovensko

Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Slovensko

Hlavní rečníci

Anthony Pym (Univerzita Rovira i Virgili/Univerzita v Melbourne)

Paola Gentile (Univerzita v Terste)

David Orrego-Carmona (Univerzita vo Warwicku)

Organizačný výbor

Pavol Šveda (Univerzita Komenského v Bratislave, Slovensko)

Emilia Perez (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovensko)

Ivana Hostová (Ústav slovenskej literatúry SAV, Slovensko)

Martin Djovčoš (Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovensko)

Vedecký výbor

Anthony Pym (University of Melbourne)

Łucja Biel (University of Warsaw)

Daniele Monticelli (Tallinn University)

David Orrego-Carmona (University of Warwick)

Paola Gentile (Universitá degli Studi di Trieste)

Oleksandr Kalnychenko (V.N.Karazin Kharkiv)

Susan Bassnett (University of Warwick, University of Glasgow)

Jan Pedersen (The Institute for Interpreting and Translation Studies, Sweden)

Andrew Chesterman (University of Helsinki)

Ondřej Klabal (University of Olomouc)

Christopher Rundle (University of Bologna, University of Manchester)

Jorge Díaz-Cintas (University College London)

Elena Di Giovanni (University of Macerata)

Luc Van Doorslaer (University of Tartu / KU Leuven)

Carmen Valero Garcés (University of Alcalá)

Ivana Čeňková (Charles University)

Jitka Zehnalová (University of Olomouc)

Soňa Hodáková (Constantine the Philosopher University)

David Mráček (Charles University)

Daniela Müglová (Constantine the Philosopher University)

Zuzana Bohušová (Matej Bel University)

Katarína Bednárová (Comenius University / Slovak Academy of Sciences)

Mária Kusá (Slovak Academy of Sciences)

Markéta Štefková (Comenius University)

Hlavní rečníci

Anthony Pym

Paola Gentile

David Orrego-Carmona

Naši sponzori

Ak si prajete finančne podporiť TIC 2023, kontaktujte nás a my vás budeme bližšie informovať. Sme vám k dispozícii, aby sme vytvorili balík, ktorý spĺňa vaše potreby. Neváhajte nám preto napísať na: registration@tic-conference.eu.